vratkostupel-logo

Korytnačky vedú, Kórea minimalizuje jednorazový plast a Grécko stále horí

FRESH 👍

1. Žltou parou vpred

Na kytice si nepotrpím. Ja radšej knihu! Je však pravda, že kvetiny môžu nielen potešiť dušu, ale aj zahojiť telo. Narcisy dokážu ešte o niečo viac. Okrem toho, že produkujú zlúčeninu, ktorá sa využíva na liečbu Alzheimera, by mohli pomôcť aj životnému prostrediu. Múdre hlavy Anglicka zistili, že narcisy, ktoré rastú vo vysokých nadmorských výškach produkujú extrakt s názvom galantamín. Ten znižuje emisie metánu. Ak by sme krmivo kravičiek spestrili narcismi, síce by ich oné nevoňali konvalinkami, ale neboli by až taká hrozba pre klimatickú zmenu. Malý prd pre kravu, veľký krok pre životné prostredie.

O podrobnostiach si prečítaš v tomto článku.

 

2. Pancierom zdar!

Morské korytnačky sú absolútnymi hviezdami podmorského sveta. Majú celosezónne trendy panciere, patria medzi najstaršie plazy sveta a bez problémov si pochutia na medúzach. Navyše samičky nakladú v priemere až 100 vajíčok za sezónu! Tie sú však častokrát ohrozené a finálne z nich prežije len zopár spomalených šťastlivcov. Preto sa korytnomamka poteší, ak jej niekto podá pomocnú plutvu a pomôže jej ochrániť jej nevyliahnuté potomstvo. Presne to spravila skupina morských biológov na talianskom pobreží v Cervii. Premiestnili korytnačie vajká na bezpečné miesto a až do vyliahnutia ich bude strážiť viac ako 130 dobrovoľníkov. Prajem im veľa šťastia a množstvo úspešne preplávaných kilometrov. Tým korytnačkám, nie dobrovoľníkom. 

Prečítaj si viac o korytnačom úspechu.

3. Juhu sa darí

Jednorazové plasty sú fuj. To vie každý, kto si aspoň raz pozrel envirosprávy alebo čítal moje predošlé blogy. Nedávnou iniciatívou na zníženie týchto ekonepriateľov je projekt Happy Habbit v Južnej Kórei. V kaviarňach tam zaviedli systém vratných pohárov z polypropylénu. Za malú zálohu dostane zákazník pohár, ktorý môže vrátiť v ktorejkoľvek pobočke zapojenej do projektu. Na ostrove Jeju a v jej okolí už majú aj konkrétne čísla a ja sa z nich veľmi teším. Dokopy ušetrili viac ako 10 miliónov jednorazových pohárov. To je približne veľkosť populácie Soulu, hlavného mesta Južnej Kórey. Tiež sa im podarilo znížiť odhadovaných 293 ton emisií CO2. Tak to je moja šálka kávy! Bezkofeínovej, samozrejme.

Viac info nájdeš tu.

 

TRASH 👎

1. Grécko v jednom ohni

Olivový raj plný gyrosu, pamiatok, krásnych lesov a ešte krajších pláži. Grécko je proste láska, a nielen kvôli instagramovým fotkám. Hlavne v lete, keď je pekne teplúčko. Lenže tento rok je tam namiesto toho pekelne. Od júla tam kvôli suchu a vysokým teplotám bojujú s mnohými požiarmi a príroda aj hotely sa v priebehu pár hodín menia na spáleniská. Požiare silno zasiahli najmä ostrovy Rodos a Korfu. Aktuálne je zaznamenaných viac než 60 lesných požiarov po celom Grécku. Držíme palce, aby sa situáciu podarilo čoskoro dostať pod kontrolu.

Prečítaj si viac o horiacich lesoch.

2. Lámeme rekordy

Ale tešiť by sme sa z toho nemali. To, že je naozaj teplo viem podľa toho, že v autobuse aj napriek klíme vidím pod pazuchami spolucestujúcich prepotenú mapu celého sveta. Na Slovensku si síce užívame 2 týždne chladnejšieho počasia, ale leto ešte neskončilo. A mnohé krajiny ten luxus nemali. Stredomorie, Severná Amerika, Ázia a severnej Afrika môžu o chladnejších teplotách len snívať. 

Budúci rok budú Olympijské hry v Paríži, čoho sa však mnohí obávajú práve kvôli horúčavám. V júli prebehlo testovacie kolo veslovania, aby zistili, či sú tieto horúčavy vhodné na tak ťažký fyzický výkon. Aj napriek tomu, že nikto neodpadol a športovci to zvládli bez vážnejších problémov, experti majú zdvihnutý varovný prst. Dlhodobé vystavenie horúčavám môže viesť k dehydratácii, kŕčom, vyčerpaniu, kožným reakciám, prehriatiu organizmu a dokonca aj k mentálnym problémom. A vtedy už ani SPF či studená limča nepomôžu. 

3. Modrá v ohrození

Existuje niečo krajšie, ako pohľad na nádherne modré more? Je možné, že o pár rokov na to už budeme iba spomínať. Klimatická kríza neprináša iba horúčavy, suchá a povodne, ale aj zmenu farby oceánov. Nedávna štúdia v časopise Nature ukázala, že sa za posledných dvadsať rokov modrá oceánov mení. A nie je to kvôli tomu, že by táto farba vyšla z módy. 

Vedci zatiaľ nevedia povedať, prečo sa oceány stávajú viac zelené, no vedia, že sa zmeny odrážajú na planktóne a ich superschopnosti pohlcovať uhlík. Planktón tvorí neodmysliteľnú súčasť morského ekosystému a je základnou potravinu pre mnohé živočíchy. Niečo ako sú zemiaky pre Slovákov.

Tento fenomén sa prejavil vo viac ako 56 % svetových oceánov a aj keď to zatiaľ nevieme spozorovať voľným okom, nie je to fresh správa.

Tu zistíš viac o zmene farby oceánov.