FRESH 👍

1. Budúcnosť máme na tanieri

A že si poriadne nakladáme! Múdre hlavy odhadujú, že spotreba jedla sa do roku 2050 zvýši o 70 %. Bude nás viac, bude aj viac hladných krkov. Dôležité však je, čo do nich budeme džgať. Už dnes totiž tretina vyprodukovaných skleníkových plynov pochádza z potravinárskeho priemyslu.

Skupina vedcov z univerzít v Groningene a Birminghame porovnala stravovacie návyky 5 veľkokrajín (Čína, India, Indonézia, Brazília a USA) v roku 2000 a 2019. Zistili, že za túto dobu narástlo množstvo skleníkových plynov, ktoré vzniklo kvôli nášmu krmivu o 14 % a väčšinu z toho má na svedomí chálovanie mäsa a mliečnych výrobkov.

Nemusia sa z nás však stať breathariáni. Stačí si na tanier ládovať viac rastlinných produktov. Vďaka tomu sa zníži aj produkcia skleníkových plynov. Tak dobrú chrumkavú chuť!

Viac o výskume si môžeš prečítať tu.

2. Švajčiari si odhlasovali nulu

Švajčiarov nezaujíma iba čokoláda, tajné bankové účty a hodinky. V srdci im zostalo miesto aj na prírodu. Preto si v prednedávnom odhlasovali nový zákon, na základe ktorého musí mať celá krajina v roku 2050 nulové emisie. The Climate and Innovation Act schválil parlament už minulý september, kvôli politickým ťahaniciam sa však dostal až do referenda. „Za” hlasovalo 59 % Švajčiarov, ktorých trápia nielen topiace sa ľadovce, ale aj silné návalové dažde a sucho. Na prechod na čistú energiu sa má minúť viac ako 2 miliardy eur. A to je veľa núl, ktoré môžu veľa zmeniť.

Ak chceš o tomto prelomovom zákone vedieť viac, klikaj sem. Tam, kde sú Švajčiari síce Slovensko ešte nie je, ale tiež sa snažíme. Do dnešného dňa sme vrátili viac ako 5 400 000 000 zálohovaných fliaš a plechoviek!

3. Na dobro nie je nikdy neskoro 

Vianoce sú ďaleko, ale niektorí už v predstihu myslia na konto svojich dobrých skutkov. Predstav si, že pytliaci, ktorí ničili koraly a zabíjali ryby dnes pod vedením múdreho profesora makajú na tom, aby svoju škodu odčinili. Znie to ako zápletka akčného filmu s prvkami komédie, že? Možno tento príbeh raz aj sfilmujú. Som zvedavý, kto bude hrať profesora Yusufa Syafyudina, ktorý sa rozhodol zachrániť koraly na ostrovoch v Indonézii. Tie boli zničené po rokoch agresívneho rybolovu. Bývalým pytliakom upratal v svedomí a ukázal im, že zaspávať sa dá aj s dobrým pocitom. A nie je to márne, lebo indonézske koraly tvoria takmer pätinu všetkých koralov na svete!

Prečítaj si, čo robia preto, aby sme raz nemali koraly iba vo filme Hľadá sa Nemo. A nezabúdaj, že vďaka zálohovaniu môžeš aj ty prispieť k čistejšej prírode a menšej uhlíkovej stope. Teraz už máme na Slovensku 3 149 odberných miest, takže žiadne výhovorky neobstoja!

 

TRASH 👎

1. Ohnivý útek plameniakov

Španielsko je na suchu. A zažína tam byť naozaj horúco nielen dovolenkárom. Táto jar bola najteplejšia od roku 1961 a leto na tom asi nebude oveľa lepšie. Málo prší, slnko páli ako keby bolo platené od výkonu a mokrade v okolí Malagy zažívajú veľké sťahovanie plameniakov. Bohužial idú zlým smerom. Kedysi sa tam liahlo aj 20 000 plameniakov ročne, dnes sú čísla oveľa smutnejšie. V lagúnach sa ich dá nájsť iba zopár tuctov. Kvôli suchu sa pravdepodobne po hromadnej debate plnej plieskania krídel rozhodli ísť hniezdiť do lepších podmienok.

Tu si prečítaj viac o operenom magentovom odlive.

2. Koralom sa nedarí – a bude horšie

V teplom mori sa dobre čvachtá, ale horšie býva. Svoje o tom vedia koraly, ktoré sú tak trochu citlivky a rýchlo reagujú na zmeny prostredia. V nedávnej meta-analýze, teda analýze analýz, vedci porovnali 108 štúdií o zdraví koralov a zistili, že je zle. Koraly sú z rastúcej teploty vody doslova choré! Ich chorobnosť narástla celosvetovo až o 10 % a za posledných 25 rokov sa až strojnásobila. Ak bude teplota narastať rovnakým tempom – a to by sme asi boli optimisti – do roku 2100 bude baktériová a vírusová chorobnosť koralov až 76,8 %. Koraly sú pre morský život neskutočne dôležité, lebo vytvárajú útulné prostredie až pre štvrtinu všetkých rýb. Keď zmiznú, more ani nás suchozemcov nečaká nič dobré.

Tu si môžeš naštudovať viac informácií o nezdravých koraloch.

3. Ľadovce idú dopreč

Že sa potíš? Je ti teplo? Tak si predstav, ako sa cítia ľadovce! Konkrétne ten v pohorí Hindúkuš v Himalájach do konca storočia pravdepodobne stratí viac ako 75 % svojho objemu. To je riadna redukčná diéta. Roztopená voda môže povodňami ohroziť viac ako 240 miliónov ľudí, ktorí žijú v regióne. Tento ľadovec totiž nie je žiadny drobec, pohorie má viac ako 3 500 km. A potom bude ešte horšie. Keď zmizne ľadovec, zmizne aj zdroj vody – a to sa teraz podrž – pre 1,6 miliardy ľudí! Ľadovec z Hindúkušu totiž napĺňa 12 riek, medzi ktorými je Ganga, Indus a Mekong.

Prečítaj si viac a zistíš aj to, ako topenie ľadovcov ovplyvní populácie yakov.